Dnes sa pozrieme na troch hudobníkov, ktorých spája opäť jedna kapela a hlavne jedno meno. Meno štvrtého hudobníka, legendy a obrovskej osobnosti. Už je to vyše roka, čo svet prišiel o Iana Frasiera Kilmistera, teda o Lemmyho. A vy už asi viete, že táto časť bude venovaná hudobníkom, ktorí sa aspoň nejaký ten čas zdržiavali v jeho spoločnosti, teda účinkovali (nielen) v kapele MOTÖRHEAD.

Pete Gill

Tento bubeník bol pôvodne členom glamrockovej kapely THE GLITTER BAND. Úspechy v svetových rozmeroch začal žať ale až vtedy, keď sa stal jedným z prvých členov kapely SAXON. S touto kapelou Pete nahral ich prvé štyri albumy Saxon, Wheels Of Steel, Strong Arm Of The Law a Denim And Leather. Potom musel, bohužiaľ, kapelu opustiť. Dôvodom bolo zranenie ruky.

Po istom čase oslovil Petea Phill Campbell a po niekoľkých skúškach sa stal bubeníkom kapely Motörhead. V spoločnosti Lemmyho strávil tri roky, z čoho vzišiel aj jeden štúdiový album s názvom Orgasmatron. Nakoniec aj túto kapelu opustil.

Po zhruba desiatich hudobne nečinných rokoch sa Pete dal opäť dokopy so starými priateľmi, ktorí s ním kedysi hrali v kapele Saxon. Založili si kapelu SON OF A BITCH, čo už raz bolo meno ich kapely, ale vtedy sa takmer ihneď premenovali na Saxon. Táto zostava nahrala jediný štúdiový album s názvom Victim You. 

Brian Robertson

Tento gitarista sa akoby vyhol všetkým tým klubovým lokálnym kapelám a rovno si našliapol na kariéru, ktorú sa mu len ťažko dá nezávidieť. V osemnástich sa stal jedným z dvoch gitaristov, ktorých vybrali do kapely THIN LIZZY. A spravili dobre. Robert počas svojho pôsobenia v kapele veľmi aktívne autorsky prispieval do jej tvorby. A to nielen hudobne, ale sem-tam aj textami.

Ale prišlo „ale“. Mladý Brian začal popíjať a z popíjania sa stal alkoholizmus. A asi aj preto sa raz stalo, že sa ocitol v bare, kde pri bitke utŕžil ranu rozbitou sklenenou fľašou do ruky. To na jednej strane zachránilo jeho kamaráta, ktorý by tou fľašou dostal do tváre, no na druhej strane to kapelu stálo ich americké turné. Na ďalších koncertoch ho nahradil Gary Moore. Brian sa síce do kapely ešte na istý čas vrátil, ale nakoniec ju nadobro opustil práve kvôli problémom s pitím a jeho náhradou sa stal spomínaný Gary.

V tomto čase Brian spolu s basákom z Rainbow založili kapelu WILD HORSES. Veľké úspechy ani žiadne búrlivé ohlasy ale skupina nezaznamenall. Vydala síce dva albumy Wild Horses a Stand Your Ground, ktoré vyšli rok po roku, ale potom sa rozpadla.

Človek by si pomyslel, že ako dobre začal, tak to s ním potom išlo dole vodou. Ale hneď rok potom, ako Wild Horses vydali svoj posledný album, sa Brian stal členom kapely Motörhead. Rovnako ako Pete Gill aj Brian s kapelou nahral iba jeden štúdiový album, a to Another Perfect Day. Brian v kapele vydržal iba niečo okolo roka, pretože štýl jeho hry a štýl kapely akosi navzájom do seba nezapadli. Potom si ešte zahral v nejakých tých kapelách, aj keď poväčšine už ako hosť a v roku 2011 štúdiovo vyšiel jeho sólový debut Diamonds And Dirt.

Mikkey Dee

Tri roky, jeden rok… Teraz príde niekto, kto to s Lemmym potiahol naozaj úctyhodný čas. Viete, ako sa Mikkey v skutočnosti volá? Pravé meno tohto švédskeho bubeníka je Micael Kiriakos Delaoglov. Ale jeho umelecké meno sa spája s ďalšími veľmi zvučnými menami.

Vo Švédsku svoju rockovú kariéru rozbiehal s lokálnymi kapelami NADIR a GEISHA. A práve druhá z týchto kapiel ho priviedla do Kodane. Tam v rovnakom čase hľadala ešte jedného člena kapela KING DIAMOND. A tak sa stalo, že sa Mikkey na štyri roky ako bubeník upísal temne pomaľovanému diamantovému kráľovi. S kapelou nahral prvé tri štúdiové albumy Fatal Portrait, Abigail a Them. Po turné k poslednému z týchto albumov sa rozhodol kapelu opustiť. Dôvodom bolo, že sa vraj už necítil ako člen kapely, ktorý do nej plnohodnotne prispieva. Tým, samozrejme, myslel aj tvorivo, nielen hrou. Napriek tomu si ho kapela ešte raz najala, aby prišiel nahrať bicie do nového albumu Conspiracy a po nahrávaní bol definitívne nahradený. 

Po tom všetkom Mikkeyho bicie znova zazneli na jednom sólovom albume Dona Dokkena s názvom Up From The Ashes a potom to prišlo. Lemmy konečne dostal kladnú odpoveď na otázku, ktorú Deemu kládol už od doby, kedy mali Motörhead a Kind Diamond spoločné turné. Mikkey sa tak na dvadsaťtri rokov stal členom tejto kapely. Na albume z toho roku March Ör Die síce Dee nahrával bicie iba do jednej skladby Hellraiser, ale do roku 2015 nasledovalo ešte ďalších dvanásť albumov, na ktorých sa už plne realizoval. Bicie na spomínaný album nahrával Tommy Aldridge, ale na obale albumu sa objavila Mikkeyho fotka. Ako je to s tou karmou? Nejakú dobu predtým mal Aldridge fotku na Ozzyho albume Diary Of A Madman, pričom na originálne prvé vydanie tohto albumu nenahral ani jeden činel. Tak teraz si to odrobil.

Popri členstve v kapele Motörhead stihol Dee nahrať bicie na album Rabbit Don’t Come Easy od kapely Helloween, odohrať turné s kapelou King Diamond a ďalšie aktivity, ako napríklad hranie hokeja. Istý čas internetom brázdila dokonca fáma o tom, že Mikkey bol členom švédskeho národného hokejového tímu, ale on sám túto informáciu vyvrátil a vysvetlil tým, že istý čas bol členom kalifornského tímu, ktorý sa volal Team Sweden.

Tri dni po tom, ako nás Lemmy opustil, Mikkey oznámil, že kapela Motörhead končí svoju kariéru. Dee ale ostal činnou jednotkou. Začiatkom roku 2016 sa pridal ku kapele Thin Lizzy aby s nimi odohral výročné turné, ale neskôr prišli informácie, že sa tak nestane. Neskôr ale obletela svet informácia, že odohrá severoamerické turné s kapelou SCORPIONS a neskôr v ten istý rok sa stal jej plnohodnotným členom.

Na záver ešte nachvíľu zaspomínajme na Lemmyho prostredníctvom Mikkeyho slov: „Neviem, či tu chcem sedieť a hovoriť, čo robil a čo nie. Môžem povedať jedno. Raz prestal všetko robiť na dlhšiu dobu, pretože bol šokovaný z toho, že ochorel. Viem len, že mi vtedy povedal: V ten deň, keď skúsiš drogy, ťa vyhodím z kapely. A ja som drogy nikdy neskúsil. Pil som svoje pivo, ale on sa stále uisťoval, že nikdy nevyskúšam drogy. Ak by som to spravil, bolo by po všetkom.“

„Vidím Lemmyho prázdne čižmy. Do stredu dali niekoľko obrázkov a jeho klobúk, ale stále vidím len tie jeho čižmy, ako tam stoja. Prázdne. Viem, koľko pre neho znamenali. Mal ich na sebe stále. Necítil sa dobre, ak ich na sebe nemal. A teraz tam stáli prázdne a práve vtedy to na mňa doľahlo…“