V úvodnej časti seriálu sme vám predstavili pomerne silnú štvoricu významných mien na hudobnom poli, ktorá vzišla už z dávno slávnych interpretov. Tentokrát viac do vášho povedomia uvedieme aj také zoskupenia, ktorým vďačíme za mnohé výborné kapely, čo sa či už metalom, alebo rockom prerezávajú ako sekera drevom. Pri niektorých je však sekera slabé slovo, keďže idú skôr tempom motorovej píly a neľútostne nedávajú konkurencii žiadnu šancu, napriek tomu, že nejde o žiadnu osvedčenú klasiku, ale skôr o pomerne ,,nové“ kúsky. Napriek tomu sa dokázali metalovým fanúšikom dostať poriadne hlboko pod kožu. Absolútne nehrozí, že by ste ich prehliadli.
Keď spomíname to drevo, objaví sa i jedna trieska. Teda skupina vzniknutá v podstate z nutnosti ďalšieho prejavu speváka poriadneho kalibru. Rozhodne ale nebola a nie je omylom, skôr práve naopak. Len má smolu, že zostáva v tieni prvej línie, do ktorej sa jej dostať nepodarilo. Schválne, či uhádnete, koho sa to týka. Opäť upozorňujeme na príliš tenkú hranicu medzi vedľajšími a hlavnými kapelami, na ktorej občas budeme doslova balansovať nad priepasťou. A aj na to, že mená niektorých príliš aktívnych hudobníkov sa môžu vyskytnúť viackrát pri rôznych projektoch.
Capharnaum – Matt Heafy
Napriek tomu, že Matta Heafyho si zrejme všetci automaticky priradia k Trivium, nepatrí len k tejto lahôdke. Heafyho hlas sa dá nájsť aj na jednom z troch albumov CAPHARNAUM, o ktorých toho nie je známe veľa. Matt je okrem toho stále vedený aj ako vokalista Caparhaumu a zapísal sa do histórie tejto skupiny až v druhej etape jej fungovania, kedy bol dávno v Trivium. Napokon, v prvej kapitole existencie Caparhaumu bol Heafy ešte dieťa. Mal sotva osem rokov, keď toto zoskupenie vzniklo.
Capharnaum hrajúci technický thrash metal vznikli v roku 1993 ako projekt bratov Jasona a Jordana Suecofových. Vtedy len trinásťročný Jason hral na gitare, deväťročný Jordan na bicích, na basu hral Andy Dickens a mikrofón si vzal na starosti Frank Vega. Zostava sa však stále rýchlo obmieňala, ako keby nevedeli spolu vydržať po kope. Z pôvodných členov zostávali iba Jason a Jordan. V roku 1997 vydali prvý album Reality Only Fantasized a o dva roky neskôr im vyšlo demo Plague Of Spirits. Potom dlho nič, keďže sa v roku 1999 rozpadli.
Matt sa ku Capharnaum dostal prostredníctvom Jasona, ktorý sa v začiatkoch podieľal na tvorbe Trivium ako producent. Pomohol im pri vznikoch albumov Ember To Inferno, Ascendacy a The Crusade. Heafy sa ku Capharnaum pridal v roku 2003, kedy Jason obnovil skupinu, ale s novou zostavou. O dva roky neskôr vznikol v poradí druhý plnohodnotný album Fractured, kde už je možnosť počuť spievať Matta. Nepochybne sa táto nahrávka veľmi podobá na tie staršie, ktoré kedysi dali von Trivium. Zrejme je to však len Heafyho hlasom. Pozornosť si ale Caparhaum určite zaslúžia, najmä pokiaľ fičíte na Trivium ako na svojej osobne droge.
Dead By Sunrise – Chester Bennington
Pokiaľ ste za už v úvode zmienenú triesku mali DEAD BY SUNRISE, potom ste sa trafili. Ide totiž o bočný projekt človeka, ktorý je skôr známy ako hlavný spevák Linkin Parku. Celým menom Chester Charles Bennington a prezývkami ako len chcete – Chazzy, Chaz, Chester The Molester, The Chemist… Rôzne mená, jeden muž, čo si rozhodne zaslúži pozornosť pre svoj obrovský talent. Už len preto, že stíha naraz toľko kapiel. Aj keď DBS sú momentálne na neurčito odložení bokom, stále má toho akurát dosť aj bez nich.
DBS vznikli v roku 2006 počas toho, keď Chester písal texty pre ďalší album Linkin Park, a to Minutes To Midnight. Slovami Benningtona, prečo sa rozhodol začať tento projekt: ,,Prišiel som s niekoľkými skladbami, ktoré zneli veľmi dobre, ale vedel som, že štýlovo nepasujú k Linkin Park. Boli temnejšie a náladovejšie než čokoľvek, čo som urobil pre kapelu (LP). Takže som sa radšej rozhodol ďalej na nich pracovať na vlastnú päsť než prerobiť ich na skladby Linkin Parku.“
Kapela pozostáva z Benningtona, štyroch (z toho troch aktívnych) členov Julien-K – Amir Derakh (gitara), Ryan Shuck (rytmická gitara), Anthony Valcic (klávesy, syntetizéry), Frank Zummo (bicie) – a basáka Brandona Belskyho. Zatiaľ majú na konte iba jeden album Out Of Ashes, ktorý vyšiel v roku 2009 a pochádzajú z neho skladby ako Let Down, Fire, Too Late, Crawl Back In či Inside of Me. Budúcnosť kapely zatiaľ nie je istá, keďže už päť rokov majú prestávku pre svoje hlavné kapely, ale i iné projekty. Rozhodne by bolo ale na škodu nechať všetko tak, keď im to tak dobre išlo.
Ghost Machine – Ivan Moody
Ivan Moody je skôr pojem spájaný s Five Finger Death Punch, avšak v roku 2005, práve v rovnakom roku vzniku FFDP, mal aj vedľajší projekt, ktorý bol značne iný od jeho hlavnej kapely. GHOST MACHINE by ste si s ním nikdy nespájali ani len omylom, keďže sú neporovnateľní s FFDP.
Ghost Machine majú na konte dva albumy a práve na adresu prvého, ktorý vydali v roku 2005 s rovnomenným názvom Ghost Machine, v čase jeho vzniku Moody povedal: ,,Ten album bol pre mňa skôr experiment a sú tam isté moje umelecké stránky na základe mojej láske k Depeche Mode, Love And Rockets a The Cure. Naozaj som sa chcel porýpať vo veciach, kde nemusím až tak veľmi screamovať a môžem byť viac umelecký. Milujem ten projekt a je to pravdepodobne jedna z vecí, čo sú najbližšie k mojej duši.“ Mnoho skladieb Ghost Machine sa týka Moodyho časov v Motograter, keďže projekt vznikol krátko po tom, čo od nich odišiel. Vyplnil ním medzeru po Motograter a pred FFDP, kedy mal veľkú duševnú depresiu.
Napriek tomu, že kapela je ešte stále uvádzaná ako fuknčná, no s inými členmi, Moodyho tam už nenájdete. Keď sa ho spýtali, či niekedy príde naspäť do Ghost Machine, vyjadril sa, že nie, lebo to pre neho bola iba forma zábavy s priateľmi, ktorá nikdy nebola mienená byť veľkou alebo vôbec kapelou. Ďalej sa vyjadril, že to bolo viac niečo ako otvorenie duše než čosi, čo sa malo dostať do pozornosti ľudí.
Arma Angelus – Pete Wentz, Tim McIlrath
Nie zrovna vedľajší projekt, no dalo by sa to tak brať, keďže kapela už dávno nefunguje, ale dala vziknúť hneď niekoľkým dnes pomerne obľúbeným formáciám. V časoch, keď ešte Pete Wentz netušil, že niekedy bude hrať v nejakých poppunkových Fall Out Boy na basu a robiť iba sprievodné vokály a Tim McIlrath nemal poňatia, že raz bude spevákom Rise Against, to v roku 1998 spoločne roztáčali v metalcorových ARMA ANGELUS.
Wentz bol v tom čase hlavným spevákom, teda tým, kto v jednom kuse growloval, a McIlrath basákom kapely, ktorý zároveň obstarával čisté spievané línie. Pete sa venoval AA celý čas existencie zoskupenia, aj keď to nebola veľmi dlhá doba, zatiaľ čo Tim iba niečo vyše roka. Potom odišiel, aby vytvoril kapelu Transistor Revolt, ktorých dnes poznáme ako Rise Against.
V Arma Angelus sa za štyri roky existencie vystriedalo mnoho členov. Z pôvodných stále zostával iba Wentz spolu s rytmickým gitaristom Adamom Bishopom. Na krátke obdobia sa v tejto kapele mihli aj gitarista Joe Trohman, bubeník Andy Hurley a vtedy ešte ako bubeník ku koncu fungovania zoskupenia dokonca i Patrick Stump. Títo traja sa po zániku Army Angelus dali dokopy spolu s Wentzom, a tak vznikli Fall Out Boy ako ich poznáme dodnes. No s tým, že Stump spieva, Wentz hrá na basu, Trohman hrá na gitaru a Hurley na bicie.
To by boli ďalšie štyri, vlastne päť mien (k niektorým z nich sa ešte pravdepodobne vrátime v iných častiach nášho seriálu), ktoré ste určite poznali, ale možno ste netušili, že okrem hlavných kapiel majú alebo mali aj iné projekty. Snáď sme vám teda opäť obohatili playlist niečím novým. A v tomto duchu budeme pokračovať ďalej. O týždeň vám prinesieme niekoľko ďalších takýchto kúskov, čo si jednoducho nesmiete nechať ujsť!