Jeden projekt jednoducho nestačí. Niečo podobné si pravdepodobne povedali všetci, o ktorých bude náš najnovší seriál o vedľajších projektoch (prípadne superskupinách). Veď prečo zostávať pri jednom, keď hudobník je osoba rôznorodá, s množstvom nápadov a rozlietaná na všetky strany? Ľudia starnú, emócie sa menia a každý je dennodenne vystavovaný novým prežitkom skrývajúcim sa pod rúškom s názvom život. S potrebou prezentovať svoje pocity, myšlienky či nálady muzikanta tak vznikajú tie najrôznorodejšie veci, ktoré navyše môžu byť navzájom od seba diametrálne odlišné a odkláňajú sa od vecí typických pre danú osobu. Reč je o všetkých talentovaných a mimoriadne nadaných umelcoch, ktorí toho majú toľko, že jedna kapela či projekt je im skrátka primálo.
Asi každý z nás má svojich hudobných obľúbencov, na ktorých nedá dopustiť. Tým posadnutejším z nás neujdú ani najnepodstatnejšie správy z tábora tej ktorej skupiny, nie to ešte nejaké vedľajšie projekty, ktoré naši vyvolení majú. Pre všetkých ostatných tu je mastercard veľa výživných riadkov, ktoré v niekoľkých častiach rozoberú veľké spektrum side-projektov, rockových aj metalových.
Medzi hlavnou a vedľajšou skupinou je v mnohých prípadoch veľmi tenká hranica, takže sa môže stať, že v seriáli zájdeme aj k pravidelne fungujúcim zoskupeniam muzikantov, ktoré napríklad nie sú až tak známe alebo sa im nevenuje pozornosť, akú by si zaslúžili.
Lindemann – Till Lindemann, Peter Tägtgren
Ako prvý sa na rad dostal v našich končinách extrémne populárny Till Lindemann, muž zhýralých chutí, ktorého oplzlé a sexuálne texty sa u mnohých poslucháčov strácajú v preklade z nemčiny. Od RAMMSTEINU si odskočil na nevinný výlet spolu s Peterom Tägtgrenom (HYPOCRISY, PAIN), aby vytvorili výnimočný projekt LINDEMANN. Práve tu dostala priestor angličtina, ktorá dala naplno vyniknúť všetkým túžbam a predstavám najzvrhlejšieho nemeckého speváka. Piesne ako Golden Shower, Praise Abort alebo Ladyboy posielajú jasnú správu, o čom je album Skills In Pills. Prvýkrát tak majú anglicky rozumejúci fanúšikovia možnosť nahliadnuť do textovej stránky priamo pri počúvaní a môžu sa sami seba pýtať, čo to, ku*va, je. Aspoň už je konečne jasné, kam všade chce Till strkať svoj penis a že toho nie je málo.
Všetko začalo v rokoch 1999 až 2000, kedy sa dvojica spoznala a začali sa splietať plány o spoločnom projekte. Počas rokov udržiavali kontakt až do koncertu RAMMSTEIN vo Švédsku, kedy sa opäť obnovili snahy o vytvorenie niečoho nového a začala éra vymieňania emailov s pomaly vznikajúcimi piesňami. Asi po šiestich mesiacoch sa zišli v Peterovom štúdiu, kde sa zrodil šialene zbastardený hybrid LINDEMANN s chytľavými melódiami, drsne búrlivými gitarovými riffmi a s poriadnou dávkou elektrickej industrializácie. V podstate ide o dieťa dvoch otcov čakajúce niekoľko rokov na pôrod. Jednoducho projekt chuťovečka, na tom si zgustne 9 z 10 sexuálnych deviantov.
Nakoniec aj Tägtgren sa vyjadril s plnou vážnosťou a tak, ako sa na seriózny projekt patrí: „Dvaja idioti dali hlavy dohromady a vznikli z toho všetky tieto hlúposti.“ Do budúcna je plánovaná ďalšia spolupráca, ostáva len čakať a ukájať sa na „najsprostejšom“ albume posledných rokov.
Stone Sour – Corey Taylor
The Great Big Mouth. The Neck. The Sickness. Faith. Prezývky muža známeho po celom svete. Speváka, ktorý premení na zlato všetko, čoho sa chytí. Známy je najmä s kapelou SLIPKNOT, no netreba zabúdať, že jeho prvou kapelou fungujúcou dodnes je práve STONE SOUR. Dámy a páni, zoznámte sa, Mr. Corey Motherfucking Taylor. Práve pri ňom nastáva prvé dotknutie sa tenkého ľadu medzi vedľajšími projektami a hlavnými kapelami hudobníkov. STONE SOUR totiž dostáva priestor, keď má SLIPKNOT (ne)pravidelnú prestávku a naopak. Všetko tak v podstate stojí na Taylorovi a on to dobre vie. Aj keď bol SS (1993) jeho prvou kapelou a do SLIPKNOTU prišiel až v roku 1997, práve druhá menovaná skupina spravila z Taylora svetovo známeho speváka, textára, skladateľa a momentálne aj spisovateľa. O SS dlhú dobu veľa ľudí nevedelo alebo si nespájali skupinu s jeho osobou.
Prvý plnohodnotný album kapela vydala v roku 2002 s rovnomenným názvom Stone Sour. Nasledovali Come What(ever) May (2006) a Audio Secrecy (2010), no dá sa povedať, že najväčší úspech slávili najmä posledné dva albumy House Of Gold & Bones – Part 1 a Part 2. Corey sa rokmi vypracoval na prvotriedneho speváka, textár bol vždy skvelý a svojský a jeho slovné hračky a témy, ktorých sa dotýka, sú vysoko cenené a uznávané. Či už ide o agresívnejší a komplexnejší SLIPKNOT, alebo o alternatívnejší STONE SOUR. Kto chce rýpať, nájde si priestor na porovnávanie kapiel navzájom, no neprekričí milióny spokojných fanúšikov z jedného ani druhého tábora.
Sound City: Real to Reel – Dave Grohl
Muž. Mýtus. Legenda. Kráľ moderného rock n’ rollu. Jednoducho Dave Fucking Grohl. Kedysi bubeník NIRVANY to dotiahol až na rockový Olymp, či už svojím prístupom alebo hudbou, ktorú tvorí. Bol to práve Kurt Cobain, ktorý inšpiroval Grohla tvorbou minimalistických skladieb. Bicie ale nie sú jeho jedinou doménou, pretože čas ukázal, že je aj skvelý gitarista, spevák a, samozrejme, skladateľ a producent. Dal vzniknúť jednej z popredných rockových kapiel súčasnosti FOO FIGHTERS a s pevným zázemím sa s radosťou púšťa do projektov kedykoľvek, keď si nájde vo svojom nabitom programe čas.
Sound City (1969 – 2011) bolo nahrávacie štúdio v Los Angeles, kde nahrali svoje dosky také veľké mená ako RED HOT CHILLI PEPPERS, SLIPKNOT, NIRVANA, RAGE AGAINST THE MACHINE,NEIL YOUNG a mnohí ďalší. Štúdio bolo známe pre svoj jedinečný zvuk bicích pri nahrávaní a hlavnou súčasťou bola analógová konzola Neve. Práve tú Grohl po skončení činnosti štúdia odkúpil a natočil o štúdiu dokument. Do neho zakomponoval množstvo umelcov, ktorí majú s nahrávacím štúdiom spoločnú históriu a okrem rozhovorov sa niektorí podieľali aj na nahrávaní originálnych skladieb k dokumentu. Vzniklo tak 11 unikátnych piesní (všetky nahraté pomocou Neve), ktoré tvoria oficiálne soundtracky dokumentu a vyšli na albume Sound City: Real To Reel. Ten je priam nabitý veľkými menami: Paul McCartney, Trent Renzor, Corey Taylor, Taylor Hawkins, Rick Springfield, Alain Johannes, Krist Novoselic a ďalší. Piesne sú ukážkou krásy a rozmanitosti rockovej hudby a kúsky ako From Can To Can‘t, Mantra, Cut Me Some Slack alebo You Can‘t Fix This sú jednoducho nezabudnuteľné. Počin získal Grammy za najlepšiu kompiláciu soundtrackov a za najlepší rockový song (Cut Me Some Slack).
Devilment – Dani Filth
Daniel Lloyd Davey alebo Dani Filth je známy najmä pre svoju skupinu CRADLE OF FILTH, ktorú tiahne už od roku 1991. Jeho podanie black metalu si obľúbili fanúšikovia po celom svete. Svoje temné predstavy, hororové vízie a lásku k mytológii ale neponúka len v COF, ale aj v jeho vedľajšom projekte DEVILMENT. Nie veľa ľudí o ňom vie a ani náznakom sa popularitou nepribližuje k jeho ikonickej skupine, ale určite ide o veľmi zaujímavý projekt. V kapele mali zo začiatku problém s nájdením vokalistu. Po odchode zakladateľa Daniela J Fincha toto miesto zaujal v roku 2014 práve Filth, s ktorým sa kapela dočkala aj prvého oficiálneho albumu The Great And Secret Show.
https://youtube.com/watch?v=fcJNIF2p_LA
Pri tomto projekte sa opäť tlačí porovnávanie kapiel, ktorých hlavným hlasom je práve Dani Filth a vôbec to nie je zbytočné. V širšom ponímaní by sme mohli DEVILMENT opísať ako slabší odvar COF, čo sa týka hudobnej aj textovej stránky. Daniho hlas sa v screamoch a growloch drží pri zemi, je menej výrazný a takisto ani hudba nie je taká priamočiara ako pri CRADLE OF FILTH. Ponúka umiernenejšiu stranu Daniho prejavu, čo nemusí sadnúť každému, ale určite neurazí. Navyše, vidieť Daniho s cylindrom je už zážitok sám o sebe.
Pre prvý diel sme zvolili veľké mená, na tie ďalšie máme pripravené minimálne také veľké. Je veľmi pravdepodobné, že sa v seriáli objaví niekto aj viackrát. Veď téma vedľajších projektov hudobníkov je prakticky nevyčerpateľná. Dúfame, že sme vám ukázali niečo nové a obohatili o zaujímavé informácie. Na podobné čítanie sa môžete už teraz tešiť takto o týždeň. Zostaňte naladení!
