Do tretice tu máme ďalšieho člena Klubu 27, o ktorého smutnom úmrtí tiež kolujú rôzne teórie. No isté je aspoň to, že zomrel tam, kde našiel svoj azyl pred životom rockovej hviezdy.

 

Nesputaný, talentovaný muž s vynikajúcim hlasom, nedocenený poet, sex symbol a podľa mnohých najcharizmatickejší a najvplyvnejší frontman všetkých čias v rockovej histórii. Takýto mal byť Jim Morrison. A kombinácia viacerých aspektov zo spomenutých vlastností ho nakoniec mala priviesť aj do hrobu. Ako to teda bolo?

 

Jim Morrison bol rebel a umelec už od mladého veku. Zvykol často v pivnici maľovať obrazy, venoval sa poézii a neskôr, keď sa dostal k hudbe, si podmaňoval davy ľudí svojím neuveriteľným hlasom, ktorého zvuky niekedy zneli ako z iného sveta. Okrem toho dokázal na seba strhnúť pozornosť i vzhľadom, keďže išlo o nádherného muža. Jedna z jeho mileniek sa v dokumente venovanom poslednému dňu Jimovho života vyjadrila, že sa pokojne mohol považovať vo svojej dobe za najkrajšieho muža na planéte. Nikoho teda neprekvapilo, keď sa stal symbolom sexu v rock and rolle. No nebol taký vždy.

 

Jima prenasledovalo množstvo démonov, ale iba s jediným bojoval už od stredoškolských čias. Ako devätnásťročný začal hľadať útechu na dne pohárika a dostal sa do problémov s políciou, keď ukradol priblu z policajného auta. Takýmto spôsobom rebeloval voči autorite, ktorú v tom čase pre neho predstavovali najmä rodičia. Nemal veľa kamarátov, keďže jeho otec bol námorníkom a len kým mal Jim šestnásť rokov sa deväťkrát sťahovali. Navyše ho jeho rodičia nikdy nechápali a neustále ho trestali za výstrelky, vďaka čomu sa na strednej škole stal nezvládateľným.

 

Rodičia od Jima očakávali, že po škole pôjde v otcových šľapajách, lenže on sa zobral a odišiel do Los Angeles, aby študoval na filmovej fakulte. Týmto počinom sa odtrhol od rodiny, prestal sa rozprávať s rodičmi, ba dokonca často tvrdil, že sú mŕtvi. Nebolo tomu inak ani keď začínal kariéru hudobníka. Mnohých presvedčil o tom, že jeho rodičia dávno zahynuli, hoci tomu tak nebolo.

 

Keď Morrison odišiel z domu študovať, zrejme by nikdy nebol povedal, že nakoniec skončí v kapele. Úžival si na plný plyn. Chodil na párty vo Venice, kde nakoniec spoznal aj Raya Manzareka, s ktorým sa rozprávali o jeho poézii a o tom, že rád píše aj piesne. Manzarek od neho chcel, aby mu zaspieval. Jim mu zaspieval Moonlight Drive a Mazarek ocenil jeho talent natoľko, až mu navrhol, nech spoločne založia kapelu. Rovnako na škole spoznali aj Johna Densmorea a Robbyho Kriegera. A tak sa zrodili The Doors, ktorých pomenovanie vzniklo na základe názvu básne Jimovho obľúbeného poeta.

 

Spočiatku bol Jim plachý. Z tohto dôvodu na prvých koncertoch zo zásady vystupoval chrbtom k publiku. Lepšie sa mu prejavovalo takýmto spôsobom. Avšak netrvalo dlho a Morrison si slávu zamiloval. Užíval si pozornosť a obľúbenosť. Dokonca si vytvoril alter ego menom Jašteričí kráľ. Pomenovanie dostal na základe toho, že jeho pohyby pripomínali ohýbanie sa plaza.

 

Tí, čo ho poznali, vedeli, že v Jimovi vždy bolo niečo temné. Sám si to dobre uvedomoval, dával to najavo vo svojej poézii a podobne. Odôvodňoval to vplyvom udalosti, ktorú zažil v detsve. Počas jedného z mnohých sťahovaní vo veku štyroch rokov videl dopravnú nehodu. Išlo o prevrátený nákladiak s indiánskymi robotníkmi, ktorých mŕtve telá ležali všade naokolo. Jim tvrdil, že vtedy na tom mieste do neho vstúpila duša indiánskeho šamana a zvykla viesť jeho život. Najväčším problémom však nebolo jeho temné vnútro, ale skôr to, keď ľudia väčšinou uznávali viac len jeho samotného než celú skupinu. Ostatní členovia to nebrali tragicky, naučili sa s tým žiť, hoci nadšení tým neboli. No každá popularita je dobrá. Jim však hranie v kapele bral ako niečo dočasné, lebo viac chcel stavať na písaní básní. Časom, keď si to konečne mohol dovoliť, vydal limitovaný počet kníh s vlastnými básňami, ktoré dal svojim známym. Svet ale nedokázal oceniť jeho poetickú dušu. Väčšina to vnímala len tak, že rocková hviezda už nevie, čo by robila.

 

Jim stále veľa pil. Najradšej mal, keď mohol byť úplne mimo a ani nevedel, čo robí. Časom jeho správanie naberalo na agresivite. Počas nahrávania v štúdiu potom občas mával aj demolačné sklony. To sa jeho spoluhráčom páčilo stále menej. A nebolo to jediné, čo kazil. Niekedy v roku 1969 sa stal čoraz nevyspytateľnejším. Sabotoval koncerty The Doors tak, že nespieval tak ako na začiatku, lebo bol príliš prepitý a nebol schopný podať dostatočný výkon. Toto mohlo byť dosť pravdepodobne spojené aj s faktom, že nemal veľmi rád svoj imidž rockovej hviezdy a stále túžil odpútať sa od neho, stiahnuť sa do úzadia a stať sa poetom. Zrejme z toho dôvodu mu bol alkohol útechou.

 

Jim upadal čoraz viac. V snahe nepútať pozornosť na seba ako na osobu, ako na sex symbol, si nechal narásť bradu a vyžiadal si nezverejňovanie svojich fotografií s nahou hruďou a oholenou tvárou, ktoré všetkých tak fascinovali. Okrem brady ešte aj pribral. Snažil sa schovať svoju atraktivitu.

V lete 1969 sa počas koncertu v Miami rozhodol, že sa vyzlečie. Našťastie, stihol si dať dolu len košeľu a stihli ho zastaviť skôr než si vyzliekol aj nohavice. Na jeho smolu ho publikum nasledovalo. Behom chvíľky bola viac ako polovica davu nahá. Keďže úradom sa takéto správanie ani trochu nepáčilo, Jim zrazu čelil obvineniu z obscénnosti. Vraj tiež ukázal svoj pohlavný úd a s gitaristom napodobňoval orálny sex. Jeho spoluhráči však nevedeli dosvedčiť, či naozaj došlo k vytiahnutiu jeho ,,pýchy” alebo nie. V názoroch sa nezhodli ani ľudia z prvých radov pred pódiom. Či už to bolo tak alebo onak, nakoniec ho obvinenie doviedlo pred súd, ktorý prehral. Seriózne mu hrozilo väzenie.

 

A to ani netušil, že v tom čase bol už nejakú dobu pod dozorom F.B.I., ktorí ho považvali za hrozbu spoločnosti. Nebolo to však pre jeho rebelské správanie a vystupovanie. Jeho obscénnosti ich vôbec nezaujímali. Skôr sa ho snažili mať pod dohľadom pre protivojnové texty, v ktorých videli potenciálnu hrozbu podnecovania vzniku revolúcie. Podľa autora knihy Break On Through: The Life And Death Of James Morrison Jamesa Riordana však F.B.I. zle pochopila Morrisonove myšlienky, lebo mu skôr išlo o podnecovanie vymanenia sa z vplyvu rodičov a spoločnosti, aby si ľudia žili a išli vlastnou cestou a nie masovú revolúciu, ktorá by mala niečo dočienenia s politikou. Keby to bolo inak, The Doors by v taktom prípade boli politickou kapelou.

 

Morrison sa voči súdnemu rozhodnutiu odvolal. Počas čakania, ako všetko nakoniec dopadne, sa čoraz viac odcudzoval svojmu okoliu. Nakoniec to vyvrcholilo tak, že v decembri 1970 sa počas koncertu v New Orleans zosypal. Keď vyšiel na pódium, pred ktorým ho čakali nadšení fanúšikovia, nedal im vôbec nič. Siahol po stojane na mikrofón, poriadne ním udrel o pódium takou silou, že doslova urobil do dosiek dieru a následne odišiel. Po tomto jeho čine už zvyšku The Doors došla trpezlivosť. Po Jimovom odchode z pódia bubeník John Densmore odhodil paličky a vyhlásil, že je koniec. Od toho dňa The Doors už nikdy viac verejne nevystupovali na koncertoch, aby prezentovali nový materiál. Namiesto toho ho iba nahrávali v štúdiu a vydávali.

 

Koniec živých vystúpení však v kapele znova narobil zlú krv. Jim miloval byť hviezdou. Zbožňoval vystupovať vo svetle reflektorov, koncertovať. Odmietal sa zmieriť s tým, že by sa toho mal vzdať. Žil len pre koncerty a len čisto nahrávanie v štúdiu bolo pre neho nedostatočne uspokojivé. A tak v lete 1971 odišiel do Paríža v snahe utiecť pred životom rockovej hviezdy, trestom za obscénnosť, ale aj kvôli hľadaniu inšpirácie. Opäť sa začal viac venovať poézii, presne ako túžil.

V deň smrti, 3. júla 1973, sa Jim stretol so svojím priateľom zo školy Alainom Ronayom. Nevideli sa už roky, ale po tom, čo Jim odišiel s Pamelou Coursonovou, svojou vtedajšou priateľkou, do Paríža, sa zvykli stretávať častejšie. Vtedy sa ale stretli naposledy. Asi tri hodiny sa prechádzali po meste, v ktorom mal Jim luxus neznámosti, nemusel sa správať ani obliekať ako rocková hviezda a tak mu to vyhovovalo. Alain videl, že niečo s Jimom nie je v poriadku. Každú chvíľu ho vraj zmáhali kŕče a záchvaty, avšak odmietol ísť k doktorovi. Namiesto toho s Ronayom išli na pivo. Keď Jim chcel objednať ďalšie kolo, Ronay odišiel a už sa viac nestretli.

 

Jim mal zdravotné problémy. Často vykašliaval krv, mával rôzne záchvaty. James Riordan si myslí, že niečo z toho pravdepodobne mohli byť aj následky toho, keď Jim v Los Angeles vyskočil z okna hotela, zavesil sa na odkvapovú rúru a spadol na kôlňu. Pochopiteľne, zranil sa a zostali mu následky. Mával však aj problémy s dýchaním, ktoré mohli byť spôsobené neprestajným pitím.

 

Po stretnutí s Alainom sa vybral za priateľkou Pamelou Coursonovou. Bolo známe, že ju podvádzal, čo medzi nimi spôsobovalo časté hádky, a tak jednu dobu ani nebývali spolu, ale každý inde. Napriek tomu každý dobre vedel, že tí dvaja k sebe patrili a určitým spôsobom sa milovali. Niektorí však v Pamele videli aj jeden z dôvodov Jimovho alkoholizmu, keďže Pam bola feťáčka. Pravda, Jim tiež nebol svätý, počas štúdií na filmovej fakulte vyskúšal život hippies a LSD, no nikdy nesiahol po tvrdých drogách. Od tých sa ho vždy snažili držať ďalej, lebo by to nemuselo dopadnúť dobre. A ani nedopadlo.

 

Jim prvýkrát okúsil heroín so svojou vesmírnou družkou, ako zvykol volať Pamelu odkedy sa spoznali na jednom z koncertov The Doors a venoval jej niekoľko piesní. Bolo to v deň, kedy odišiel z tohto sveta. Vtedy večer s Pamelou pozerali domáce videá z dovoleniek, počúvali The Doors a zabávali sa, kým on nešiel do kúpeľne, aby si napustil vaňu a ona spať. Asi o štvrtej ráno sa Pamela zobudila na zvuky Jimoho zvracania. Našla ho vo vani zvracať krv, no odmietol pomoc a vyhnal ju do postele s tým, že o chvíľu príde za ňou. Už však nikdy neprišiel. Keď sa Pamela vrátila do postele, Jim upadol do bezvedomia.

 

Druhýkrát sa Pamela zobudila niekedy okolo šiestej ráno a Jim pri nej nebol. Išla ho hľadať. Našla ho stále ležať vo vani v bezvedomí s nosom a ústami od krvi. Najskôr si myslela, že to Jim len hrá, keďže sa rád takto s ňou hrával, ale tentokrát to naozaj nebola hra. Pamela bola zúfalá. Nevedela dobre po fancúzsky, a tak nebola schopná privolať mu pomoc. Najskôr zavolala Alainovi Ronayovi, ktorého poprosila, aby poslal pomoc. Ako prvý k Jimovi prišiel hasič Alain Raisson, ktorý nemal potuchy, na koho sa to vo vani pozerá. Videl len muža ležiaceho v teplej vode. Telo ešte bolo teplé, voda naružovelá od krvi. Vďaka teplote sa domnievali, že by Jim ešte mohol žiť. No keď ho z vody vytiahli von, nezostávalo iné než skonštatovať smrť.

Oficiálnou príčinou smrti jednej z najžiarivejších hviezd rock and rollu je uvedené zlyhanie srdca. Nikto však s istotou nevie povedať, či to tak bolo naozaj alebo nie, keďže nikdy nebola vykonaná pitva, ktorú francúzske zákony nepovoľovali. Napriek tomu existuje niekoľko konšpiračných teórií, čo sa v tú noc mohlo stať. Prvá z nich tvrdí, že Pamela ako prvému nevolala Alainovi, ale svojmu dílerovi, ktorý jej poradil spláchnuť drogy do záchoda a až následne zavolala Jimovi pomoc. Díler mal utiecť do Marakéšu, aby sa tak vyhol problémom so zákonom.

 

Podľa druhej teórie Jim ani nezomrel doma. Mal byť na večierku v jednom parížskom klube, kde sa na záchode predávkoval a majitelia klubu v strachu zo zodpovedosti odniesli Morrisonovo mŕtve telo do jeho bytu, kde ho následne hodili do vane. Treťou a poriadne bláznivou teóriou je, že Jim svoju smrť len nafingoval a stále niekde žije v ústraní bez toho, aby musel čeliť životu rockovej hviezdy. Tretia zmienená teória je však podľa Jamesa Riordana úplná hlúposť, lebo podľa jeho slov Jim, ktorého poznal on, by sa nikdy nedokázal držať celých štyridsať rokov v ústraní.

 

Jimova smrť vŕtala v hlave Boba Seymorea natoľko, že sa na vlastnú päsť rozhodol pátrať po tom, čo sa stalo. V knihe Smrť Jima Morrisona opisuje, ako sa stretol s nevôľovou či zákazmi úradov vydať mu dokumenty, ktoré by mali byť verejné a prišiel aj na to, že Pamela kúpila Jimovi hrobové miesto na parížskom cintoríne len pár dní pred jeho smrťou…

---

Použité zdroje:
Foto: billboard.com, vintag.es, thefamouspeople.com, pinterest.com