Skôr než uzavrieme celý seriál, zatvorme si sekciu extrémov. Koncovým hráčom v tejto lige bude u nás doom metal.

Pojem doom metal a doommetalová kapela

Pomenovanie tohto druhu subžánru sa vyformovalo pravdepodobne na základe názvu nahrávky Epicus Doomicus Metallicus z roku 1986 od švédskej skupiny Candlemass. No pokiaľ nie, potom dosť pravdepodobne dostal meno podľa svojho charakteristického zvuku a tém textov, ktoré pripomínajú príchod konca, spečatienie osudu. Dávalo by to zmysel, keďže slovíčko doom ako také je v angličtine jedným z pomenovaní pre osud.

Doomové kapely typicky využívajú pomalšie tempá, nízke stupnice tónov pre gitary a hutnejší, viac heavy zvuk v porovnaní s ostatnými štýlmi. Hudba i texty majú za úlohu evokovať v človeku zúfalstvo, hrôzu a príchod konca, súdneho dňa. Inštrumentálna zložka doom metalu sa zvyčajne skladá z gitary, basgitary a bicích. Ojedinele sa v takomto type kapiel nachádza aj klávesák.

Gitaristi a basgitaristi hrávajú vo veľmi nízkych polohách a používajú veľa efektov, čím dostávajú buď hutnejší, alebo viac heavy tón, záleží, aké prvky použijú. Inak využívajú gitaristi a basgitaristi v doome zvyčajné kompozičné techniky, ale okrem nich občas hrávajú unisono, čo znamená, že gitara a basgitara hrá rovnaký riff v zhodnom čase a takýmto spôsobom vytvárajú hlučnú, basovo ťažkú ,,zvukovú stenu“. Inštrumentalizácia je v doom metale zameraná na pomalé tempá, nízku intonáciu a disonanciu, ktorá sa využíva obzvlášť pri trojtónoch. Disonancia je v podstate nesúhlad, niečo, čo je mimo harmónie.

Vokálová zložka je výrazne odlišná od ostatných extrémnych druhov metalu. Inde je to väčšinou o growlovaní a screamovaní. Ale doom má vlastné čaro. Tu spevák v tradičnom spôsobe používa čisté vokály, v ktorých je citeľné zúfalstvo či bolesť. Výnimočné nie je ani imitovanie vysoko položené kvílenie Ozzyho Osbournea, ale aj Bobbyho Lieblinga (Pentagram) a Zeeba Parkesa (Witchfinder General). Ešte ďalej zachádzajú už len speváci subžánru tejto podkategórie, a to epic doomu, ktorí často spievajú v opernom štýle. Pokiaľ však vokalista skôr siaha do nie tradičných vôd doomu, potom sa aj v doome vyskytujú prvky growlovania a screamovania. To sú skôr prípady subránrov ako death/doom, black/doom a funeral doom.

Textová zložka je v doom metale kľúčovým prvkom. Obvykle sú texty chladné, pochmúrne a pesmistické s tematikami ako utrpenie, depresia, strach, smútok, žiaľ, hrôza, smrť a hnev. Na ich spodobenie niektoré kapely využívajú osobné skúsenosti, iné skôr stavajú na symbolizme inšpirovanom napríklad literatúrou.

Vybrané zoskupenia sa venujú v textoch skladieb aj religióznym témam, čo väčšinou robia iba za účelom estetickosti a symbolizmu, ako napríklad posledný súd na zosobnenie hrôzy, kríž na symboliku smrti a podobne. Iné zase siahaju po okultizme či pohanstve. A úplne najmenšia je skupina, ktorá využíva písanie textov o drogách a užívaní drog. To je najčastejší prípad u stoner doom kapiel. Tie často opisujú svoje halucinogénne a psychedelické zážitky.

Medzi zástupcov doom metalu patria napríklad kapely Amorphis, Crowbar, Draconian, My Dying Bride, Paradise Lost, Saint Vitus a mnohí ďalší.

Doom metal a jeho vznik

Verte tomu alebo nie, ale semiačka doom metalu kedysi dávno zasadili Black Sabbath, ktorých hudba štýlovo pripmínala blues, avšak okorenený o hlučné a ako znamenie konca znejúce gitarové tóny Tonyho Iommiho. Textovo boli tiež na podobnej vlne, keďže na tú dobu mali neobvykle temné a pesimistické texty, ale aj atmosféru. Tento štandard nastolili nielen pre heavy metal.

Koncom sedemdesiatych rokov Black Sabbath a Pentagram komponovali a predvádzali takýto typ hudby, ktorý neskôr s príchodom osemdesiatych rokov začal byť rôznymi hudobníkmi, kritikmi, ale aj fanúšikmi nazývaný doom metalom.

Začiatkom stredných osemdesiatych rokov skupiny v Anglicku a Amerike začali čoraz viac rozvíjať doom metal ako samostatný žáner. V roku 1982 boli v Británii priekopníkmi Witchfinder General, ktorí vydali debutový album Death Penalty, zatiaľ čo v USA k takémuto niečomu došlo až medzi rokmi 1984 a 1985, ale rovno u troch skupín: Saint Vitus vydali album Saint Vitus, Trouble zase vydali nahrávku Psalm 9 a Pentagram vypustili do sveta Relentless.

Niektoré kapely si v tomto období začali do svojho štýlu priberať aj prvky punku či gothic metalu, čím koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov došlo k rozvoju nových subžánrov doom metalu. Medzi inými sa z neho rozvinuli napríklad traditional doom, doom/death, funeral doom, sludge doom, stoner doom a drone doom.

https://youtube.com/watch?v=JvxAjkKTge8

Použité zdroje:
Foto: metalwani.com