Metal je silný sám o sebe, no napriek tomu sa pár skupín rozhodlo, že je treba ešte tú silu dodať aj do popisu žánru. A tak tu máme power metal, ďalšiu z hlavných tepien tvrdej hudby.
Pojem power metal a powermetalová kapela
Pojem power metal nemá presnú definíciu alebo teda aspoň my sme na ňu nenarazili, ale je o ňom viac než isté, že je znesiteľný pre všetkých bez rozdielu na to, či ste alebo nie ste metalista.
Power metal vo svojej podstate v sebe spája prvky klasického metalu a speed metalu, pričom jeho výnimočnosť tkvie v tom, že je často počúvateľný aj pre nemetalovo zameranú časť populácie. Je síce charakteristický rýchlym tempom, napriek tomu pôsobí jemnejšie a uvoľnenejšie v porovnaní s niektorými inými, extrémnejšími druhmi metalu. Preto nie je žiadne prekvapenie, že jeho melodickejšia odnož melodic power metal je často nazývaná aj prívlastkom happy metal, teda veselý metal.
Pre skladbu piesní je typické, že ide o akési hymny, ktorých texty sú ľahko zapamätateľné, a tak ich ľudia radi spievajú so skupinami počas koncertov, čo im umožňuje aj rytmika a melodickosť. Práve s týmto cieľom kapely tvoria piesne takýmto spôsobom.
Textová zložka sa zvyčajne zameriava na fantáziu, mytológiu, ale okrem toho aj na kamarátstvo, túžby, emócie a osobné problémy, vojnu a smrť či na rôzne kmbinácie zmienených zložiek. Ničím výnimočným nie je ani vydávanie konceptuálnych albumov zameraných napríklad na tematiku inšpirovanú literatúrou, ako to urobili napríklad Blind Guardian pri Nightfall In Middle Earth s Tolkienovým Silmarillionom alebo Kamelot s Goetheho Faustom na Epice a The Black Halo.
V niektorých prípadoch však kapely vymýšľajú celé fiktívne príbehy a krajiny. Na tomto princípe napríklad Tobias Sammet, líder skupiny Edguy, založil celú super kapelu Avantasia zloženú z členov rôznych zoskupení.
Špecifickým druhom power metalu je ten, kde skupiny textovú zložku zakladajú na historických udalostiach a histórii ako takej, kde sú zahrnuté napríklad bitky či vojny z obdobia 1. a 2. svetovej vojny, Vikingovia či samurajovia. Príkladom takéhoto druhu power metalu sú napríklad Sabaton spievajúci o vojnách.
Politická či religózna tematika je v inom metale pre texty typická, tu je však skôr raritou. Sem napríkald môžeme priradiť Powerwolf, ktorí sa zameriavajú na temné náboženské príbehy, legendy o rumunských vlkolakoch a upíroch, pričom sami sa obliekajú do knažských rúch.
V melódii power metalu sa spájajú prvky metalu a klasickej európskej hudby a kultúry, keďže jeho vznik sa viaže práve na Európu. Gitaristi a basgitaristi hrajú rýchlo, avšak akordy menia veľmi pomaly, v harmonickom tempe. Môžete však pri nich v každom prípade vždy očakávať rýchle sóla. Niektoré kapely úplne ,,utopia“ basgitary v hre rytmických gitár, no iné, naopak, zase vytiahnu basgitary hore, aby ich tiež bolo počuť a ich zvuk sa odráža vo farbistejších tónoch, zreteľne odlíšiteľných od rytmických gitár.
Bubeníci používajú dva kopáky alebo pedál vytvárajúci rovnaký efekt, pričom väčšinou hrajú rad šestnástich nôt s dôrazom na malý (snare drum) bubon. Hoci tento štýl nepoužívajú všetci powermetaloví bubeníci, je definovaný ako typicky powermetalový a jeho trend priniesol na scénu Ingo Schwichtenberg, zosnulý bubeník Helloweenu. Niektorí však, napríklad Blind Guardian či Iced Earth, skôr stavajú na thrashovom štýle bubovania, ktorý obnáša tri až šesť úderov na dvoch kopákoch. Hoci inde by sme už pri inštrumentelizácii skončili, súčasťou powermetalovej zostavy bývajú aj klávesy používané na rôzne symfonické elementy a podobne.
Vokálne je v power metale kladený veľký dôraz na speváka a jeho čistý hlas bez growlovania. Powermetaloví speváci sa inšpirujú Ronniem Jamesom Diom, Bruceom Dickinsonom, Robom Halfordom či Geoffom Tateom využívaním vysokých nôt a širokej hlasovej škály. Nie je teda žiadnym prekvapení, že väčšina z nich spieva tenorom a sú schopní dosahovať neuveriteľné výšky. Medzi takýchto vokalistov patria Timo Kotipelto (Stratovarius), Tony Kakko (Sonata Arctica), Roy Khan (ex-Kamelot), Michael Kiske (ex-Helloween) alebo Andre Matos (ex-Angra). No ako všade aj tu existujú výnimky, ktoré skôr stavajú na bas či baritón alebo v pár prípadoch až na tharsh a thrashový štýl. Medzi nich patria napríklad Kai Hansen (Gamma Ray), Chris Boltendahl (Grave Digger) a Peavy Wagner (Rage). Ešte výnimočnejšie je, ak používajú i growl, ako to robí napríklad Alexi Laiho z Children Of Bodom.
Niekoľkí powermetaloví speváci sa pokúšajú nadviazať na tvorbu chorálového efektu, ako to kedysi robili Queen. Robia to tak, že nahrajú niekoľko hlasových vrstiev. Týmto je známy napríklad Hansi Kürsch z Blind Guardian.
Power metal a jeho vznik
Oficiálne sa vznik power metalu viaže na osemdesiate roky, ale podľa antropológa Sama Dunna sa začal formovať už skôr, konkrétne koncom sedemdesiatych rokov, kedy jeho textové základy položil Ronnie James Dio, keď zameral texty kapely Rainbow na tematiku fantasy koncentrovanú okolo stredoveku, renesancie, folku a science fiction. Dio sa v rozhovore zahrnutom v dokumente Metal Evolution vyjadril, že sa takýmto smerom vybral pre svoju lásku k fantasy príbehom, ktoré čítaval ako dieťa. Rád si v hlave predstavoval draky a iné kreatúry. Niečo podobné chcel svojimi textami a svojou hudbou dosiahnuť aj u ostatných ľudí, aby nechali pracovať svoju predstavivosť. A teda nie je žiadnym prekvapením, že práve skladby od Rainbow Stargazer a Kill The King z rokov 1976 a 1978 sa dajú deklarovať ako prvé powermetalové lastovičky. Ale keďže k vzniku nového štýlu bolo treba viac než len text, ešte power metal čakal dlhý vývoj.
Druhým základným kameňom vzniku tohto štýlu sa stal vokálny štýl Roba Halforda z Judas Priest. Rob spieval vysoko, aby dokázal prekričať hluk nástrojov. Toto mu nakoniec zaručilo, že sa stal neskôr vzorom napríklad pre Ralfa Scheepersa (Primal Fear) či Tima Kotipelta (Stratovarius), ale aj mnohých iných.
Judas Priest však boli zaujímaví aj z iného dôvodu. Ľudia ich považovali za pravý heavy metal, no nielen kvôli Halfordovi. Dôvodom k tomuto označeniu bol aj fakt, že mali dvoch gitaristov, čo vtedy nebol zrovna vychytený módny trend. Okrem toho Tipton a Downing dokázali hrať rovnaké riffy súčasne s presným načasovaním, čo ich hudbe dodávalo lepšiu dynamiku a silu. Toto v osemdesiatych rokoch začali využívať aj Iron Maiden, ktorí takýmto spôsobom dosiahli melodickosť svojich skladieb a s textami písanými v štýle hymnusov sa stali prvou kapelou, ktorej texty si fanúšikovia na koncertoch mohli pospevovať spolu s nimi.
Okrem Británie sa power metal začal lepšie rozvíjať i v Nemecku. Hlavný prúd v podstate založili Scorpions, ktorí pri zakladaní kapely podľa ich vlastných slov veľmi nerozumeli anglickému jazyku v piesňach Elvisa Presleyho a jemu podobných interpretov, no napriek tomu rýchlo pochopili, že hudba je to, čím sa chcú živiť. Keď začali tvoriť a cestovali na koncerty aj mimo Nemecko, snažili sa svetu prezentovať nemeckú kultúru gitarami a láskou na rozdiel od tankov a skazy, ktoré priniesla vojna. Scorpions milovali melodickosť. Pre každú nemeckú kapelu sa stali príkladom toho, čo sa stane, ak vycestujú do sveta.
Druhou hlavnou zložkou formovania nemeckého power metalu sa stali Accept, ktorí svetu priniesli niečo tvrdšie ako Scorpions a v armádnom štýle. Mávali presne nacvičené kroky, ktoré robili súčasne, vďaka čomu pôsobili ako taká mini armáda.
V osemdesiatych rokoch však pomaly dochádzalo k ústupu thrash metalu a jemu podobných štýlov. Bolo treba priniesť na scénu niečo nové. A vtedy Nemecko dalo svetu Helloween, jediné zoskupenie prináčajúce heavy metal v anglickom štýle na nemeckom území. Ale ako inak, vylepšili ho. Boli rýchlejší, lepší. Dvojica albumov Keeper Of Seven Keys: Part I. a Keeper Of Seven Keys: Part II. sa stali základmi melodického power metalu a tým aj východiskom pre skupiny ako Stratovarius či Sonata Arctica. Helloween vo svojej hudbe spájali melodickosť Iron Maiden s tvrdosťou Judas Priest, čím sa stali výnimočnými.
Stále to však nebolo ono. Kde-tu bolo ešte treba nejaké veci podoťahovať, hlavne melodicky. A tak sa ho zase z iného uhla chopil Švéd Yngwie Malmsteen so svojimi rýchlymi zručnosťami na gitare. Pravda, nebol to len Yngwie, keďže mal pri sebe ešte niekoho veľmi výnimočného, s kým hrával. Tým bol rovnako Švéd, klávesák Jens Johansson. Spoločne tvorili výnimočné duo. Vylepšili heavy metal po svojom na niečo rýchle, tvrdé, ale zároveň aj melodické, čo zabezpečovali hlavne Jensove klávesy. Práve vďaka nemu sa tak stalo, že klávesy už neboli v heavy metale na smiech ani ničím navyše.
Power metal sa formoval na území Európy, ku ktorému sa viažu jeho korene a kde má domov. Ale chýr o jeho vznikaní sa doniesol až za Veľkú mláku, kde sa na scénu dostali Manowar a úplne zbúrali to, čo postavili Yngwie s Jensom. Vrátili sa do jaskyne, k niečomu ,,primitívnemu“. V dokumente Metal Evolution je ich vznik popísaný, ako keby ste vzali dramatickosť Rainbow a melodickosť Iron Maiden, zbuchli ich dokopy a takto by sa dopracovali k Manowar. S nimi tiež teda prišla ďalšia revolúcia, nový krok k power metalu, ale v inej, americkej vetve.
Štýl sa však rozvíjal ďalej aj v Európe. Všetko to s ním išlo pomaly a postupne sa rozvíjal, kým naplno nerozkvitol až niekedy v deväťdesiatych rokoch, kedy už niektorí tvrdili, že heavy metal je mŕtvy a trhu skôr vládli štýly ako grunge. V tomto období boli kapely hrajúce metal s jeho klasickým nádychom a duchom považované za zastarané či dinosaurov. Vtedy na scéne viac prerazil power metal, ktorý priniesol starú krásku v novom šate ,a tým sa dostal do obľuby ľudí.
Pomaly sa začala rozvíjať aj nová éra powermetalu, ktorej súčasťou bola napríklad aj kapela Dragonforce vznikajúca koncom deväťdesiatok. Tí sa spočiatku dočkali iba výsmechu. Ľudia ich nemali radi, považovali ich za niekoho, kto stavia na skúsenostiach z Guitar Hero. Avšak boli rýchlejší ako Yngwie a napriek všetkému sa im nakoniec podarilo power metal potiahnuť bližšie k mainstreamu. Otvorili tak brány aj iným podobným zoskupeniam, a tak sa napríklad mohlo stať, že všetky rebríčky začali búrať Nightwish s Tarjou Turunen ako líderkou, ktorých tiež môžeme považovať za revolučných, lebo hoci neboli prví, kto mal ako speváčku ženu, no ako prví potiahli ženský spevácky prejav viac do éry klasickej hudby vďaka tomu, že Tarja má inak posadený hlas ako všetky dovtedajšie vokalistky.
Zaujímavosťou je, že mnoho ľudí, najmä na území USA, power metal neustále podceňuje, lebo mu nerozumejú, čo môže byť dôsledkom toho, že primárne vznikol v Európe a je založený hlavne na európskej kultúre.
V nasledujúcej časti si priblížime vznik mosh pitu.
Použité zdroje:
Foto: deviantart.net