,,Metal nie je hudobný štýl, je to životný štýl.“ – Matt Heafy (Trivium)

 

Každý pravý metalista vie, že Heafy mal týmto svojím výrokom neodškriepiteľnú pravdu. Tým sa nemyslí tých, ktorí si oblečú tričko Metallica, poznajú jednu či dve skladby od tejto legendy a nič iné od nikoho iného a bijú sa do pŕs, že sú metalisti. Tak či onak, naposledy sme začali rozoberať metal a skončili sme tam, kde začínala jeho kultúra. Poďme sa teda na ňu pozrieť.

Ideológia odpadlíkov spoločnosti

Bohužiaľ, je to tak. Aj v dnešnej dobe sa ešte na metalovú komunitu ľudia často pozerajú príliš kriticky a vnímajú nás ako odpad spoločnosti, výtržníkov, satanistov, násilníkov… Asi netreba pokračovať vo vymenovávaní. Ale to je tá povrchnosť. Metalisti sú však oveľa viac.

 

Pre niekoho je hudba len text s melódiou. Pre metalistu je to svätý grál, alfa a omega, začiatok a koniec. V tom, že ste metalista, sa odráža vaša osobnosť, pokiaľ ste hudobník či fanúšik. Nachádzame v metale radosť i zahnanie smútku. Sme zberatelia, lebo vieme, že takto pomáhame svojim obľúbeným kapelám dostávať sa do sveta a bližšie k nám. Kupujeme si ich merch, nesťahujeme piesne nelegálne z internetu, lebo takto nikdy nedosiahneme, aby sme videli favoritov naživo. Máme zbierky tričiek, nahrávok, nášiviek… Chodíme na koncerty a festivaly aj v tom najhoršom nečase, lebo to je také metalové. Zabávame sa naplno, no a hoci sa nájdu výnimky, okolo seba rozdávame úsmevy a objatia, získavame kamarátov, kde prídeme a nie sme agresívni, ako si to často myslia nezainteresovaní. Sme hrdí na to, čím sme. Sme metalheads a headbangers. Na nič sa nehráme. Nepozeráme sa na svet ružovými okuliarmi a naše kapely majú guráž na to, aby všetkým chrstli priamo do ksichtu pravdu o krutej realite bez akýchkoľvek obalov. Milujeme, keď narazíme na skúsenú, ale i neskúsenú, no talentovanú skupinu. Dokážeme skladby nielen počúvať, my nimi žijeme.

 

Našli ste sa v predchádzajúcich slovách? Tak potom určite ste metalista. Samozrejme, ešte by ste mali piť pivo na hektolitre a jesť mäso na kilogramy, keďže taký je zaužívaný stereotyp o našej komunite. Nájdu sa však aj výnimky, ktoré nie sú odvrhované, ale skôr rozumne akceptované. Preto nie je nič neobvyklé nájsť na festivaloch stánky s vegánskymi či vegetariánskymi jedlami. A nikto vás nezbije ani za to, ak si dáte namiesto ohnivej vody alebo piva skôr nealko.

 

Ďalším zaužívaným, no nie nutne platným stereotypom je, že metalisti sú väčšinou samotárske typy. V niektorých prípadoch to môže byť pravda, najmä ak jedinec, ktorý je súčasťou metalovej komunity, vo svojom najbližšom okolí nemá žiadneho brata v zbrani. Potom sa veľakrát naozaj stáva, že sa skôr stiahne do úzadia a nikoho k sebe nepustí, keďže často je metal pre neho vykúpením od problémov, ako sú rozvod rodičov, rôzne iné konflikty v rodine, ateizmus, problémy v škole a podobne. Tu je to už potom i otázka osobnostnej charakteristiky, nielen toho, v čo kto verí.

Vandali a satanisti

Metalisti nie sú vnímaní v dobrom svetle najmä katolíkmi. Tí zočia obrátený kríž u niektorej z kapiel, začujú hudbu, ktorá akoby vychádzala z pekla a už všetkých označia za satanistov. Naivne si myslia, že niekde robia tajné rituály, podpaľujú kostoly a tí extrémni im už pomaly prisúdia aj ľudské obete. Ak sa niekde stane niečo zlé a práve bol nablízku metalový koncert či festival, kto za to môže? A kresťania sa snažia z rôznych krajín vyštvať mnohé skvelé kapely. V Rusku sa nie raz ortodoxní veriaci búrili proti príchodu niektorej z tvrdších metalových skupín na ich územie až ich občas doslova vyštvali. Takéto niečo nie je ničím výnimočným ani u nás.

 

Pravda, existujú medzi skupinami aj extrémy, no tých nie je veľa a často, paradoxne, zostanú skôr nepovšimnutí ako niekto iný, kto si to zlízne namiesto nich. Ale kto vie, akí sú metalisti, dobre si uvedomuje, že sú všetci len obyčajní ľudia a väčšina tých temných vecí, čo sa dejú na pódiách, je len pro forma. Keď zoskupenie zíde z dosiek, temní členovia kapiel sa zmenia na obyčajných veselých ľudí, s ktorými je radosť rozprávať sa. 

Subkultúra

Ale dosť už o predsudkoch, domnienkach a skutočných či falošných realitách. Poďme na to z iného uhla pohľadu, toho pravého. Fanúšikovia metalu existujú pod rôznymi menami od heabangerov cez metalheads, hesherov, mosherov až po heavy.

 

Metal ako subkultúra je chápaný ako subkultúra samotárov, ktorá má nastavené vlastné štandardy, aby v rámci skupiny dosahovali akúsi formu autentickosti. Je jedinečná, a preto zrejme nikoho neprekvapí, že v rámci nej je najbohatšia heavymetalová vetva. Práve tá vydržala zatiaľ najdlhšie zo všetkých metalových žánrov a najviac sa podieľala na vzniku metalovej subkultúry. Vtedy to zvykla bývať unikátna komunita skladajúca sa výlučne z mladých ľudí, pričom ich spájala hudba a odklon od mainstreamovej časti spoločnosti. Tak metalová scéna po celom svete vyprodukovala silno maskulínnu komunitu, u ktorej členov boli zdieľané hodnoty, normy i správanie.

 

Nosným stĺpom metalovej subkultúry je tzv. kód autentickosti, ktorý má kapely zaväzovať k nezáujmu o komerčný úspech, o hity v rádiách a odmietanie zapredania. Toto možno ešte najviac zostáva platné v undergrounde, avšak mimo neho je už i v metale vytvorený silný mainstream a vypredávanie koncertov nie je ničím výnimočným, odkedy metal berie svet útokom. Preto aj ďalšie princípy zrejme platia len ojedinele a sú to odpor k autoritám, separácia od zvyšku spoločnosti a fanúšikovia od kapiel zvyčajne očakávajú, že budú plne oddaní hudbe a vysoko lojálni voči subkultúre, ktorá sa okolo nej vytvorila, pričom metalový interpret by mal byť idealizovaným reprezentantom samotnej subkultúry.

 

Prvotnými článkami metalovej subkultúry boli bieli muži zo stredných a nižších sociálnych vrstiev. Dnes už to je inak a v tejto spoločnosti vládne vysoká tolerancia, preto ju tvoria aj menšie skupinky, ktoré nasledujú svoje vlastne pravidlá.

 

No ale aké sú aktivity tejto subkultúry? Patria medzi ne rituálne návštevy koncertov (ktoré sú jednou zo základných aktivít tejto komunity, pričom sú fanúšikmi vnímané ako oslava ich hudby), kupovanie albumov a písanie príspevkov na metalovo zamerané stránky. Nie je ničím výnimočným, ak niektorí jedinci prispievajú priamo do metalovo zameraných zinov. Tie pomáhajú vyjadrovať súdržnosť, spájať kultúru a vyhľadávať informácie o kapelách, zatiaľ čo móda zase indikuje jednoduchú identifikáciu na akomkoľvek mieste, hoci toto už nie je vždy jednoznačné.

Autentickosť

Záležitosť s autentickosťou tejto komunity sme už naznačili a povedali sme si aj to, že je to základná hodnota. Ale keď sa niekto metalistovi nezapáči a dostane označenie „pozér“, potom zrejme dotyčná osoba predstierala, že je niekým, kým nie je. To je napríklad to obliekanie si metalovej módy bez toho, aby daní jedinci skutočne rozumeli metalu a metalovej hudbe. V profile heavymetalových fanúšikov z roku 1993 sú ako pozéri identifikovaní tí, ktorých podľa autora takto klasifikovali metalisti na základe predstierania členstva v ich subkultúre, pričom im chýbala autentickosť a úprimnosť. Podľa tohto neskôr v roku 1996 Jeffrey Arnett vo svojej knihe Metalheads: Heavy Metal Music And Adolescent Alienation (Metalheads: Heavymetalová hudba a samotárskosť adolescentov) rozdelil metalovú subkultúru na dva tábory, a to autentických metalheads a pozérov.

 

K tomuto dôležitému aspektu patrí rovnako zapredanie, teda sell out. V osemdesiatych rokoch tento termín prisudzovali tým skupinám, ktoré prešli z metalu na rock adaptabilnejší pre rádiá. Teda zapredanec je v metale niekto, kto zneuctil metal tým, že sa len hral na drsného. Takto častovali kapely, ktoré používali viditeľné aspekty ortodoxnosti ako zvuk či obraz bez ohľadu na základný systém viery.

Sociálne aspekty a intolerancia k inej hudbe

Čo sa týka ,,tanca“, typické sú moshing, headbanging a air guitar. No a, samozrejme, nesmie chýbať metalový paroháč. V otázke sociálnych aspektov je metal veľakrát vo veľmi zlom svetle spájaný s užívaním drog a pitím alkoholu. Tie sú často oslavované či hanené aj priamo v textoch skladieb. Napríklad takí Korpiklaani majú skladby Beer Beer a Vodka, Black Sabbath Sweet Leaf o marihuane, Master Of Puppets od Metallicy je zase o tom, ako si drogy človeka dokážu zotročiť a urobiť si z neho svoju bábku.

 
Väčšina dnešných metalistov je už viac-menej tolerantná k tomu, ak niekto počúva niečo iné ako metal. Ale tí zarytí a žijúci z presvedčenia podľa pravidiel, ktoré sme si už spomenuli, odsudzujú čokoľvek iné než metal. Potom sa neraz stáva, že ak ich obľúbená kapela vezme inšpiráciu aj z iného hudobného štýlu, ktorou okorení svoj štýl metalu, začnú ju nenávidieť, lebo už to nie je to, čo majú oni radi. Zvyšok komunity túto úzku skupinku označuje pojmom elita, pretože tých, čo nemajú otvorenú myseľ a slepo nasledujú zaužívané princípy, už nie je až tak veľa.

Móda

Typickými aspektami metalovej módy boli v začiatkoch dlhé vlasy, kožené bundy a kapelové nášivky. Niektorí sa radi tohto stereotypu držia do dnes, no nie je ničím výnimočným, ak stretnete niekde metalistu, ktorý má krátke vlasy a vo výnimočných prípadoch ani len nenosí kapelové tričká.

 

No kde vôbec má táto móda svoj pôvod? Niečo je prebrané od motorkárov, iné zase od rockerov a v neposlednom rade na vznik oblečenia a doplnkov pre metalistov mala vplyv aj tzv. kožená kultúra, ktorá je skôr zameraná sexuálnym smerom. Nachádzajú sa v nej elementy ako kožené bundy, vojenské čižmy alebo kanady, plátené tenisky nad členky, vybíjané opasky a náramky, čierne alebo modré džínsy, maskáčové nohavice a šortky, riflové bundy a vesty často zdobené zatváracími špendlíkmi, nášivkami a odznakmi s logami skupín.

 

Vplyv na vývoj módy pre túto subkultúru mali však aj samotné skupiny. Napríklad s takými Judas Priest prišlo kožené oblečenie, Motörhead zase spopularizovali opasky z nábojov a Saxon spandex. Ďalej sa už móda delila podľa pohlavia a príslušnosti k jednotlivým subžánrom metalu. 

Keď sme už spomenuli, ako asi vyzerala v začiatkoch mužská móda, pozrime sa aj na ženskú. Tú môžeme rozdeliť na dve kategórie, keďže niektoré príslušníčky nežnejšieho pohlavia sa s tým nehrajú a prispôsobia sa tak, že sa obliekajú podobne ako muži. A potom sú také, čo sa čo najviac snažia priblížiť ženám, ktoré vidia vo videách k pesničkám. Prvá kategória preferuje nosenie džínsov, ktoré skombinujú s čiernym kapelovým tričkom a koženou alebo riflovou bundou, zatiaľ čo druhá zmienená skupinka má radšej kožené minisukne, rôzne čo najviac odhaľujúce topy, korzety a vybíjané topánky na vysokom podpätku. V metalovom svete však dlho nebolo nič také, čo by sa priamo dalo vyčleniť ako ženská móda, keďže metal bol dlho vnímaný skôr ako čisto mužská záležitosť. 

Tak takáto je metalová subkultúra. Nabudúce sa už pozrieme na jednu z hlavných subžánrových vetví, a to thrash metal.

---

Použité zdroje:
Foto: gashopper.net, wykop.pl, billboard.com, 80smetal.net, imgflip.com