Prvým bonusom a prestávkou medzi históriou vznikov jednotlivých rockových odnoží bol pôvod metalového paroháča. No máme toho oveľa viac, čo stojí za pozornosť. Medzi iným je to napríklad náš druh tanca, ktorý tvorí niekoľko častí. Jednou z nich je aj headbanging, teda búchanie hlavou, hoci nie doslovné.

Čo je to headbanging?

V zásade je mi jasné, že to ani netreba presnejšie vysvetľovať, ale predsa len si možno túto sériu občas číta aj niekto menej zasvätený do tajomstiev metalu, preto je lepšie definovať ho. Hlavným faktom o ňom je, že je to typ tanca súhrnne nazývaného moshing, pričom jeho základom je hadzanie hlavou zo strany na stranu tak, aby ste sa zároveň držali rytmu hudby. Okrem kývania zo strany na stranu alebo dopredu a dozadu môžete hlavou aj točiť, teda tzv. metliť. Najväčší efekt má headbanging, pokiaľ má predvádzajúci dlhé vlasy.

K headbangingu patrí aj správny postoj, ktorého súčasťou môže v niektorých prípadoch byť dupanie nohami, ale čo je povinnosťou či skôr priam až nevyhnutnosťou, je rukami ukazovať gesto paroháča, pokiaľ sa nimi nezapierate o zábrany, aby ste udržali stabilitu.

Pôvod headbangingu

Existuje niekoľko teórií vzniku tohto typu moshingu. Nikto však nevie s istotou povedať, ktorá z nich sa zakladá na pravde. Prvou je, že pojem i tanec vznikli v roku 1969 počas prvého amerického turné skupiny Led Zeppelin a ich koncertu v už zaniknutom koncertnom klube Boston Tea Party. Fanúšikovia v prvom rade hádzali hlavou smerom k pódiu v rytme znejúcej hudby. Okrem toho niečo podobné vidieť aj na DVD z roku 2003, na ktorom je zachytený koncert z 9. janúra 1970 v Royal Albert Hall a rovnako prvý rad obecenstva headbanguje.

Druhá a tretia teória vzniku tohto notoricky známeho metalového tanca sa spája s Black Sabbath. Jedna hovorí, že medzi prvými zdokumentovanými headbangermi boli Ozzy Osbourne a Greezer Butler, ktorí toto praktizovali na koncerte v Paríži v roku 1970. Druhá zase, že keď Rudy Sarzo, basgitarista Quiet Riot, opustil kapelu a pridal sa k rovnako pôvodnému členovi Quiet Riot Randymu Rhoadsovi v skupine Ozzyho Osbournea, Ozzy odmietal dovoliť mu dostať sa pred kamery či predstúpiť pred neho na pódiu. Vraj dokonca v backstagei páskou vyznačili štvorec, v ktorom smel Rudy zostať a nemohol ísť mimo. No a keďže Rudy nemal šancu hýbať sa, tak na pódiu jednoducho začal aspoň hádzať hlavou. Fanúšikovia začali jeho pohyb kopírovať, a tak mal vzniknúť headbanging.

Štvrtou teóriou vzniku headbangingu je, že Lemmy z Motörhead v rozhovore zahrnutom v dokumente The Decline Of Western Civilization II: The Metal Years pripustil, že pojem headbanger môže mať pôvod v tom, ako sa zvykli nazývať fanúšikovia ich kapely, a to Motorheadbanger.

Piata teória pôvodu headbangingu poníma o tom, že jeho zakladateľom môže byť Ian Gillan, frontman Deep Purple, korého sa raz spýtali, či vymyslel headbanging, na čo reagoval, že by to tak nenazval, lebo skôr len hádzal vlasmi. Každopádne, aj to sa ponúka ako jedna z možností. Nech už to bolo ako chcelo, v rámci rocku headbanging najviac popularizoval Angus Young, gitarista legendárnych AC/DC. 

Headbanging a zdravie

Hoci vyzerá krásne, keď sa človek pozrie na fotky a videá z koncertov, často robených niekým z personálu kapiel rovno z pódia, môže to mať aj vážne následky. Neblahý vplyv tohto pohybu sa potvrdil nie raz, a to nielen medzi fanúšikmi. Zdravotné problémy spôsobené headbangingom zmienili i samotní členovia skupín.

Tak napríklad v roku 2005 Terry Balsamo, ex-gitarista Evanescence, dostal mŕtvicu, ktorú doktori označili za možný následok frekventovaného headbangovania. O štyri roky neskôr mal frontman Slayeru Tom Araya problémy s chrbticou pre príliš agresívne headbangovanie a dokonca musel ísť na operáciu. O ďalšie dva roky neskôr Dave Mustaine, líder Megadeth, povedal, že problémy s krkom a chrbticou, konkrétne stenózu, čo je zúženie miechového kanálika, má pre mnohoročné headbangovanie. A problémy s krkom (tzv. whiplash) mal pre prisilné hedabangovanie aj Craig Jones zo Slipknotu.

Keď sa však pozrieme na headbanging a zdravotné problémy o čosi bližšie, zistíme, že problémy s krkom a chrbticou sú to najmenej, čo sa vám môže prihodiť. Existujú rôzne záznamy, kedy headbangovanie spôsobilo rôzne aneuryzmy a hematómy na mozgu či dokonca poškodenia krčných artérií. V niektorých prípadoch boli dokonca subdurálne hematómy s fatálnymi následkami.

No ale aby toho nebolo málo, v roku 2008 na The University Of New South Wales robili výskum, po ktorého výsledkoch výskumníci varovali ľudí, že keď budete headbangovať vo väčšom uhle než je sedemdesiatpäť stupňov a budete to robiť na skladby, ktorých tempo bude minimálne 146 bpm (údery za minútu, rýchlosť merania frekvencie úderov u bubeníkov), potom riskujete nielen bolesti hlavy, ale aj mŕtvicu. Preto odporúčajú buď zvoľniť tempo a headbangovať len na každý druhý úder, či používať rôzne krčné podpery.

Takže keď najbližšie budete headbangovať tak agresívne, že sa z toho na druhý deň zobudíte s whiplashom, čo je v podstate bolesť krku, prípadne aj iných častí tela, pamätajte, že to môže dopadnúť aj horšie. Preto radšej headbangujte s rozumom, ako keby ste si mali ublížiť.

V nasledujúcej časti náľho seriálu sa už vrhneme konečne na metal.

Použité zdroje:
Foto: metalinjection.net