Pýtali ste sa niekedy sami seba, odkiaľ vlastne prišiel metal? Alebo aspoň ako vôbec vznikol rock, ktorý mu položil základy? Kto vymyslel metalového paroháča? Pokiaľ áno, ale netrúfli ste si hľadať odpovede na vlastnú päsť, pokračujte v čítaní.

Dnes dva veľmi populárne žánre hudby, ktoré sú práve našim srdciam bližšie než všetkým ostatným, kedysi neboli takou samozrejmosťou a už vôbec nemali také množstvo podkategórií. Povedzme si teda, kde sa toto všetko vôbec vzalo.

Odkiaľ je pojem rock and roll?

Skôr ako vôbec prišlo jediné slovíčko na pomenovanie žánru, múdre hlavy s chuťou experimentovať s vtedy existujúcimi žánrami hudby stvorili rock and roll. Fráza rock and rolling bola pôvodne používaná námorníkmi už v sedemnástom storočí, ktorí takto pomenovali pohyby lode pri kolísaní sa na mori spredu dozadu (rocking) a zo strany na stranu (rolling). A keďže to bolo pomenovanie pohybov kývania, veľmi rýchlo sa mu dostalo aj to, že sa začalo toto spojenie používať aj v súvislosti so sexom. Predpokladá sa, že v oplzlom zmysle slova sa prvýkrát objavilo v námornickej piesni zo začiatku devätnásteho storočia, ktorá niesla názov Johnny Bowker alebo Johnny Boker a nachádzajú sa v nej riadky: ,,Oh do, my Johnny Bowker/ Come rock and roll me over.“ (Poď, sprav ma, môj Johnny Bowker/ Poď, poriadne ma rozhýb.)

Pojem rock and roll alebo rock and rolling sa potom objavoval ešte mnohokrát a veľmi často v textoch skladieb, či už to bolo v devätnástom storočí alebo dvadsiatom.

Zrod rock and rollu ako hudobného žánru

Kolískou vzniku rock and rollu ako hudobného žánru bola Amerika niekedy uprostred päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Už v tom čase existovalo mnoho hudobných žánrov a nové vznikali postupnou mutáciou tých, čo boli a ovplyvnila ich móda či vymieňanie si nápadov medzi hudobníkmi. A ako každý dobre vie, hudbu v krvi mali odjakživa najviac černosi. Práve od nich preto prichádzali najväčšie pokroky v tomto smere, keďže ich spôsob rozprávania príbehov bol realizovaný za pomoci hudby afrického pôvodu zvyčajne s rytmickými elementami ako aj prostredníctvom tzv. blue note, ktorá sa často používala v jazze. To je buď poltón, alebo štvrťtón (záleží od žánru) a často využívali aj call and response (volanie a odpoveď), čo je vlastne to, ak hudobník niečo zaspieva formou otázky a čaká nejakú reakciu od svojho publika pomocou pokrikov či pohybov. Africká hudba sa modifikovala počas otroctva a keď sa dostávala do kontaktu s hudobnými štýlmi typickými pre belochov ako folkové balady a s hudobnými nástrojmi ako napríklad stará dobrá španielská gitara. Tak sa začiatkom dvadsiateho storočia medzi americkými černochmi začali šíriť nové štýly – blues, ragtime, jazz a gospel.

Podľa spisovateľa Roberta Palmera bol rock and roll nevyhnutným výsledkom sociálnych a hudobných stretov medzi belochmi a černochmi na juhu a juhozápade. Tvrdí, že jeho korene sú komplexná spleť – černošská kostolná hudba podnietila rozvoj blues, vidiecky blues podnietil rozvoj belošskej folkovej hudby a černošskej populárnej hudby v gettách na severe, blues a černošská populárna hudba podnietili rozvoj jazzu, atď. Za kľúčový však Palmer považuje vplyv černošskej hudby na belošskú.

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia africko-americkí hudobníci ako Cab Calloway, Fletcher Henderson a Duke Ellington začali spoločne dávať dokopy swing – jazz hraný na tanec a niekedy aj používaný ako proces sociálnej integrácie. No a tak podľa nášho vyššie zmieneného pána Palmera od polovice tridsiatych rokov elementy rock and rollu prakticky nájdeme vo všetkých typoch americkej folkovej hudby i v blues.

Počas tohto obdobia teda hudba mutovala všemožnými spôsobmi, ale pokročila aj technika. Napríklad vznikli nové zosilňovače, nové spôsoby elektrického nahrávania a pozor, vymysleli elektrickú gitaru! Medzi prvých gitaristov, ktorí používali elektrické gitary, patrí Charlie Christian. Christian hral na Gibson ES-150. Práve táto gitara je prvá najznámejšia a najúspešnejšia elektrická gitara.

V roku 1938 za pomoci Johna H. Hammonda vzniklo boogie woogie a miešanie žánrov pokračovalo aj počas druhej svetovej vojny. Bolo čoraz viac počuť elektrické gitary, ,,trúbiace“ sóla saxofónov a boogie rytmy so silným prízvukom. Vzniklo jump blues, pričom nahrávky boli čoraz rytmickejšie a viac a viac sa v nahrávkach používal termín rocking, ktorý v štyridsiatych rokoch nabral význam ako charakteristika prejavu hudobníkov ako Wynonie Harris.

Vitaj, rock and roll

Od svojho sformovania medzi štyridsiatymi až päťdesiatymi rokmi dvadsiateho storočia sa rock and roll rozšíril po celom svete. Sú dohady, ktorá nahrávka sa dá považovať za úplne prvú spadajúcu do tohto žánru. Tak či onak, medzi priekopnícke skladby – práve tie spadajúce do diskúsií, ktorá z nich sa dá považovať za prvú rockandrollovú nahrávku – patria Rock Awhile z roku 1949 od Goreeho Cartera, Rock The Joint od Jimmyho Prestona z roku 1949 a Rocket 88 od Jackieho Brenstona z roku 1952. Do tohto vreca nerozhodností dokonca zvyknú hádzať aj That‘s All Right (Mama) z roku 1954 od ikonického rockera Elvisa Presleyho. Ale zrejme sa nakoniec v tomto zhodneme, že sa nezhodneme.

Ako inak, aj rock and roll otvoril bránu množstvu subžánrov. Patril medzi ne napríklad rockabilly (kombinácia rock and rollu s hillbilly (vidláckou) country hudbou), ktorý sa nahrával hlavne v polovici päťdesiatych rokov bielymi spevákmi ako Carl Perkins, Jerry Lee Lewis, Boddy Holly a v neposlednom rade z nich najúspešnejším Elvisom Presleym.

A keď už vieme, ako vznikol rock and roll, v nasledujúcej časti nášho seriálu sa pozrieme na rock.

Použité zdroje:
Foto: youtube.com, fretboardjournal.com