10. Pink Floyd

Fanúšikovia po celom svete smútili, keď v roku 1994 odohrali Pink Floyd svoje posledné turné. Vzťahy v kapele nikdy neboli úplne ružové a ako to už často býva, mnoho skupín (veľakrát špičkových) sa rozchádza práve kvôli personálnym nezhodám.

V roku 1963 sa v Londýne stretli basák Roger Waters, bubeník Nick Mason a klávesák Richard Wright, aby pôsobili v kapele, ktorej meno sa neustále menilo. O rok neskôr sa k nim pridal spevák a gitarista Syd Barrett a v roku 1965 navrhol názov Pink Floyd.

Nasledovali roky tvrdej práce, húževnatosti, nahrávania albumov, písania hlbokých textov, tvorby dokonalých videoklipov so skrytým posolstvom, a s tým spojené prvé úspechy, veľké úspechy, obrovské úspechy, ocenenia, megalomanské koncertné show a vyrovnávanie sa so slávou.

Posledný bod z predošlého odseku nenechal na seba dlho čakať. Barrett bol už v roku 1967 pravidelným užívateľom LSD, a to sa značne prejavovalo v jeho správaní, čo kapele veľmi neprospievalo. Ak začne koncert a gitarista stojí na pódiu ako stĺp s rukami zvesenými popri tele a tupo hľadí pred seba, niečo nie je v poriadku.

To bolo jasné aj manažérom Pink Floyd a v konečnom dôsledku aj samotným členom. Preto prijali v decembri roku 1967 ďalšieho, piateho člena, ktorý prevzal Sydove záväzky s platnosťou od nového roka. David Gilmour sa svojej funkcie ujal bravúrne a z manažérskeho hľadiska to tiež bolo dobre vymyslené – Barrett naďalej zostal členom PF, akurát nehral. Plán bol taký, že Syd bude tou kreatívnou zložkou kapely a bude produkovať skvelé texty.

Hádky o meno Pink Floyd neprestávali, súdne žaloby sa len tak sypali, jedna z nich sa dokonca týkala veľkého prasaťa – nafukovacej kulisy používanej na koncertoch.

Táto spolupráca bola síce perfektne vymyslená, ale netrvala dlho. Už v marci sa vedenie kapely a Barrett dohodli na jeho odchode, ktorý bol verejne prezentovaný v apríli.

Pink Floyd teda vystupovali už len v zložení Gilmour, Waters, Mason a Wright. Vydávali jeden album za druhým, cestovali po celom svete, aby svoju hudbu a posolstvo rozšírili do každého kúta. Zdalo sa, že všetko je v poriadku.

Nebolo. V roku 1975 vyšiel album “Animals”. Členovia dostali honoráre podľa toho, na koľkých skladbách sa autorsky podieľali. Ako iste tušíte, podnetom pre konflikty boli peniaze. Zaujímavosťou je, že k albumu ničím neprispel Wright, čo sa nestalo prvýkrát. Dokonca sa vyhrážal odchodom z kapely. Problém bol aj osobný – členovia mali pocit, že celú kapelu vedie Waters a ich vzťahy boli pre to pomerne vlažné. Na koncerty chodil sám, sám aj odchádzal a s nikým sa nebavil.

Wright sa nepodieľal ani na albume “The Wall”, ktorý zaznamenal masívny úspech a na motívy ktorého vznikol vďaka Alanovi Parkerovi a Bobovi Geldofovi v hlavnej úlohe rovnomenný film.

Pri albume “The Final Cut” sa nezhody medzi Watersom a Gilmourom prehlbovali. Waters nadobudol pocit, že Gilmour nepriniesol žiaden nový materiál (čo nebola úplná pravda), a preto ho nikde neuviedol ako autora. Verejnosť zvykla hovoriť, že Roger napísal celý album úplne sám.

Konflikty zašli až tak ďaleko, že sa Waters vybral na súd, aby značku Pink Floyd privlastnil len sebe – súd mu však nevyhovel, pretože spolupráca medzi členmi nebola nikdy oficiálne deklarovaná. Po hádkach o používanie mena Waters opustil Pink Floyd a venoval sa už iba svojim sólovým projektom.

Pink Floyd ale nezanikli. Vedenia sa ujal Gilmour a čoskoro bol na svete album “A Momentary Lapse of Reason”, ktorý mnoho hudobných odborníkov označuje ako Gilmourov sólový počin pre slabý príspevok ostatných členov.

Hádky o meno PF neprestávali, súdne žaloby sa len tak sypali, jedna z nich sa dokonca týkala veľkého prasaťa – nafukovacej kulisy používanej na koncertoch. Nakoniec prišla oficiálna dohoda – Gilmour a Wright dostali doživotné právo používať meno Pink Floyd, Waters zasa získal inú výhodu – využívať materiál The Wall.

A bol pokoj. Pink Floyd išli na turné s albumom ‘The Division Bell‘, Roger sa venoval svojim veciam, čo robí dodnes – mimochodom, ak chcete stihnúť jeho show The Wall, skočte dnes večer do Viedne (lístky kúpite cez eventim.sk – Roger Waters – The Wall).

Ako sme spomenuli už v úvode nášho článku, posledné vystúpenie z turné Pink Floyd sa konalo 29. októbra 1994. Nasledovala dlhá pauza a po nej sa v roku 2005 legendy psychedelického rocku stretli opäť na charitatívnej akcii Live 8. Na jednom pódiu sa opäť zišli Roger Waters, David Gilmour, Richard Wright a Nick Mason.

Svitla nádej na plnohodnotný reunion, členovia Pink Floyd ho však jednohlasne odmietli. Waters však naznačil, že je priaznivo naklonený vystúpeniam s charitatívnym podtónom.

V roku 2007 sa všetci štyria zišli opäť, avšak pri smutnej príležitosti, aby vzdali hold Sydovi Barrettovi, ktorý opustil pozemský svet v júli 2006.

V roku 2008 navždy odišiel Richard Wright a nádeje na reunion Pink Floyd-u boli pochované spolu s ním.

Waters a Gilmour sa odvtedy stretli na jednom pódiu ešte dvakrát. Prvý raz v roku 2010 na charitatívnej akcii na pomoc deťom v Palestíne, druhýkrát, o rok neskôr, Gilmour spolu s Masonom “navštívili” Watersa v Londýne počas jeho The Wall turné.

Mnohí hudobní kritici a fanúšikovia sú presvedčení, že nebyť Wrightovej smrti, Pink Floyd by sa vybrali na svetové turné, zahrali všetky najväčšie hity a predviedli veľkolepú show. Možno všetko ešte nie je úplne stratené, aj keď bez Wrighta by to už nebolo “ono”. Hovorí sa predsa, že nádej umiera posledná, tak dúfajme.

Ďalšie časti seriálu

Guns N’ Roses, The Everly Brothers, The Police, The Clash, Oasis, Deep Purple, Rage Against The Machine, Pantera, Stone Temple Pilots