V druhej časti nášho seriálu sme sa pozreli na to, ako sa z rock and rollu vyvinul rock. Ale čo sa vyvinulo z rocku? Vybrali sme a charakterizovali pre vás niekoľko jeho subžánrov, pričom o existencii niektorých z nich ste možno ani netušili.
Pop rock
Termín pop sa objavil v slovnej zásobe už niekedy okolo konca dvadsiatych rokov minulého storočia. V tomto čase označoval populárnu hudbu všeobecne, ale s príchodom strednej éry päťdesiatok začal nadobúdať tvar a stal sa z neho samostatný žáner zameraný na časť trhu určenú populácii mladých ľudí. Často ho zvykli charakterizovať ako jemnejšiu formu rock and rollu, no približne v roku 1967 prišiel zlom, kedy sa zvyšovala tendencia používania popu v úlohe protiváhy rockovej hudby. Od tohto bodu pop nadobudol definíciu, podľa ktorej bol dostupnejší než rock, komerčnejší a jeho popularita bola veľmi prchavá, zatiaľ čo rock sa zvykol popisovať ako forma hudby zameraná na rozsiahlejšie práce (obzvlášť albumové), často bol spájaný s konkrétnymi subkultúrami, dával dôraz na umeleckú hodnotu a autenticitu, pričom dôraz sa pri rocku kládol i na živé vystúpenia ako aj na spevácke a inštrumentálne výkony, čo ľudia považovali za oveľa zaujímavejšie ako jednoduchý odraz existujúcich trendov, aký ponúkal pop.
Pop rock sa teda dá zhrnúť do definície ľahšej, lepšie prístupnej rockovej hudby pripomínajúcej komerčný pop. V podstate teda ide o pop, ktorý je komerčne úspešný a obsahuje prvky rocku.
Instrumental rock
Jeho história je úzko spätá s tou poprockovou, preto ju netreba bližšie špecifikovať. Najväčšiu popularitu tento subžáner zažil v rozpätí stredných päťdesiatok až do stredu šesťdesiatok minulého storočia, kedy došlo k útlmu pôvodného ducha rock and rollu.
No a čo to je? Je to rock, v ktorom sa nachádza minimum spevu a dôraz kladie hlavne na hudobné nástroje. V podstate je možné nájsť ho v každom jednom subžánri rocku.
Garage rock
Tento subžáner sa popularizoval koncom šesťdesiatych rokov a svoje meno dostal podľa dojmu, ktorý u ľudí vzbudzoval. Pôsobil, akoby skupiny nacvičovali niekde doma v garáži na predmestí. Tematika jeho skladieb zvyčajne zahŕňala traumy zo stredoškolského života a problémy s dievčatami. Texty sa pri garážovom rocku dostali do postavenia, kedy pôsobili oveľa agresívnejšie než čokoľvek vtedy existujúce. Spevácke prejavy často obsahovali growling a screaming.
Nástrojovo sú preň typické jednoduché akordové štruktúry hrané elektrickými gitarami a ostatnými nástrojmi, pri ktorých sa často používali rôzne efekty. Najtypickejší bol pre oblasť USA a Kanady. Patrili sem napríklad kapely ako The Seeds, The Knickeboxers a The Remains. Existovali v ňom aj rôzne regionálne variácie a neskôr prerazil až do mainstreamu.
Psychedelic rock
Termín psychedelic prvýkrát použil v roku 1956 psychiater Humphry Osmond ako alternatívne pomenovanie na halucinogénne drogy v kontexte psychedelickej psychoterapie. O desať rokov neskôr toto pomenovanie prischlo hudbe.
Sex, drogy, rock and roll, však? No tak pri tomto druhu rocku to určite platilo. Ide o subžáner ovplyvnený psychedelickou kultúrou známou užívaním halucinogénnych drog. Interpreti psychedelického rocku zvyčajne popisovali v textoch svoje zážitky z imaginárneho sveta, ktorého súčasťou boli pod vplyvom drog, obvykle hlavne LSD.
Tento subžáner sa formoval v stredných šesťdesiatych rokoch medzi americkými a britskými hudobníkmi. Jeho obsah má za úlohu vyvolávať tri hlavné príznaky užitia LSD, a to odosobnenie, dechronizácia (opustenie konvenčného vnímania času) a dynamizácia, pričom všetky tri majú odpútať človeka od reality. Dosahovali to najmä rôznymi elektronickými efektmi nástrojov a rôznych špeciálnych efektov či dlhými sólami. Niečo takéto sa dá citíť napríklad u Jimiho Hendrixa v skladbe Purple Haze či u Jefferson Airplane vo White Rabbit.
Progressive rock
Progressive rock, niekedy nazývaný aj prog, art rock (definícia pre spojenie aspoň dvoch rôznych typov rocku do jedného), classical rock či symphonic rock, vznikol niekedy na konci šesťdesiatych rokov v USA a Veľkej Británii. Pôvodne sa mu hovorilo progressive pop a vymysleli ho psychedelické kapely, ktoré už boli unavené zo štandardných popových tradícií, opustili ich a začali radšej do svojich kompozícií pridávať jazz, folk a klasickú hudbu. Tento krok so sebou priniesol zmenu po všetkých stránkach. Texty sa stali poetickejšími, pomocou technologických výdobytkov sa vytvárali nové melódie. Hudba čoraz viac nadobúdala charakter umenia a dôležitejšie bolo to, čo sa urobilo v štúdiu, nie udalosti na pódiách. Aktivity hudobníkov sa tak viac začali sústreďovať na tvorbu hudby určenej na počúvanie a nie na tanec.
Takýto rock je veľmi často charakteristický stareotypom dlhých sól, príliš rozsiahlych albumov, fantazy textov, grandióznymi koncertnými setmi spojenými s používaním kostýmov a obsesívnou vernosťou technickým skúsenostiam. Jeho podstatou je jedinečné spojenie vysokého a nízkeho umenia. A tomuto žánru vďačíme aj za neskorší vznik new wave, ktorá nám priniesla napríklad Ramones, Alicea Coopera, The Cure, Duran Duran, Ninu Hagen, Billyho Idola, Midnight Oil (časť ich tvorby) a mnohých iných.
Príklady interpretov progressive rocku sú Florence And The Machine, Peter Gabriel, Genesis, Ghost, Journey, Kansas, Magnum, Muse, Mastodon, Pierce The Veil, Queensryche, Queen a mnohí ďalší.
Jazz rock
Podobne ako ostatné vyššie zmienené subžánre aj jazz rock vznikol v šesťdesiatych rokoch. Definovaný býva ako subžáner blues rocku, psychedelic a progresívy. Je spojením sily rockovej hudby a hudobnej komplexnosti spolu s improvizačnými elementami nachádzajúcimi sa v jazze.
Keďže mnoho rockových muzikantov pôvodne patrilo pod jazz, priniesli si so sebou do nového žánru množstvo jeho prvkov. Pod tento špecifický subžáner sa zaraďoval napríklad Cream (Eric Clapton) a Frank Zappa.
https://youtube.com/watch?v=pkae0-TgrRU
Roots rock
Z času na čas sa i dnes niektoré kapely vrátia na začiatok, tam, kde boli kedysi. A na podobnom princípe je založený aj roots rock. V šesťdesiatych rokoch došlo k ohliadnutiu sa späť k časom, kedy rock ešte len vznikal z folku, blues a country. Zároveň bol odpoveďou na masový úspech psychedelic a progressive rocku. Takže môžeme povedať, že to bol akýsi pokus o návrat starej tváre rocku.
Jedným z jeho priekopníkov bol Bob Dylan so svojím albumom Blonde On Blonde. Ďalším príkladom tohto subžánru boli Creedence Clearwater Revival.
Glam rock
Glam rock alebo glitter rock určite nikomu nie je neznámym pojmom. Vznikol niekedy v sedemdesiatych rokoch v Anglicku a bol plný kostýmov, divokých účesov (hlavne natupírovaných vlasov), krikľavého mejkapu, platformových topánok a ako inak, trblietok. Dôvodom jeho zrodu boli art rock a psychedelic rock, na ktorých trendy glamrockoví interpreti apelovali práve divokými outfitmi.
Je treba o ňom povedať viac? Zrejme ani nie. Možno len to, že špecifikovanie tohto subžánru je spojené s osobou Marca Bolana, ktorý mal pôvodne folkové duo Tyrannosaurus Rex. Povedomé? Nie? Práve z nich sa sformovala glamrocková skupina T.Rex. A v rovnakej dobe David Bowie vytiahol na svetlo sveta svoje alter ego Ziggyho Stardusta.
Predstavili sme si osem vybraných rockových subžánrov, ale zaujímavých ich je ešte mnoho. A preto v nasledujúcej časti uvedieme ešte ďalších deväť. Ktorý je ten váš?
Použité zdroje:
Foto: youtube.com